Kostoly na Slovensku: Zatvorené pre ľudí, otvorené pre nebo.

Autor: Patrik Lenčéš | 26.1.2021 o 16:37 | Karma článku: 2,16 | Prečítané:  174x

Svetlo vo tmách stále svieti. Stále. Boh nás neopúšťa počas žiadnej krízy. Ide len o to, aby sme my neopúšťali jeho :)

(...)

Je čas ísť na omšu. Kňaz zanechá prácu, ktorú práve robí, umyje sa, oholí sa, oblieka si sviatočné nohavice, čistú košeľu, reverendu a kabát. Zoberie kľúče a ide do kostola. Odkryje oltár, zapáli sviečky, nachystá knihy, kalich, vodu, chlieb a víno. Zažne luster, ktorý hneď osvieti celý Boží chrám. Oblieka si liturgické oblečenie ako to nariaďujú smernice. S pohľadom na Krista na kríži sa v sakrstii v tichosti modlí, aby bol pripravený nielen fyzicky, ale i duchovne sláviť sv. omšu. Myslí na Krista a jeho obetu, na seba a svoju obetu, na svojich farníkov a ich obety a na ich potreby. Vzbudí si úmysel, ukloní sa krížu a prichádza k oltáru pokojnou a dôstojnou chôdzou. Keď príde k oltáru, dôstojne si ho uctí hlbokým úklonom a bozkom. Všetko sa to deje v absolútnom tichu. Bozk je jednoduchý, ale úprimný. V stotine sekundy kňazovi prebehne hlavou, že zdraví oltár, symbol obety vlastného života, ako manžel zdraví svoju manželku - bozkom. Kňaz sa následne poobzerá po prázdnom kostole a uvedomí si, že fyzicky je tu sám, no duchovne je tu prítomné celé nebo. Vie, že je pri ňom prítomná Panna Mária, anjeli i všetci svätí. Začala sa totiž sv. omša, nekrvavé sprítomnenie Ježišovej obety na kríži, jeho posledná večera a jeho modlitba za cirkev v Getsemanskej záhrade. Toto všetko sa tu odohráva. Preto všetko musí robiť pravo a dôstojne, ako keby ho sledovali tisícky ľudí.

Tak ako sa Ježiš modlil za cirkev, tak isto sa modlí teraz kňaz. Kňazova modlitba sa spája s Ježišovou v čase v a v priestore. Je to tá istá modlitba, odohrávajúca sa v tom istom čase a na tom istom mieste. Preto má táto modlitba takú moc. Kňaz sa modlí za seba, za cirkev, za svojich farníkov - za všetkých. Za živých i mŕtvych,  za zdravých i chorých, za veriacich i neveriacich, za podporovateľov i prenasledovateľov. Každý sa zmestí do jeho srdca a do jeho modlitieb. Tak ako stúpa do neba dym z oltárnych sviečok, tak stúpajú do neba kňazove modlitby a obety. Tak ako svetlo osvetľuje celý kostol, tak sa ním šíria kňazove modlitby a spevy, ktoré okoloidúci okolo kostola môžu začuť. A keď ich začujú, pozrú sa na kostol a vidia v ňom svetlo. Vidieť svetlo a počuť modlitby. To je nádej. Kňaz sa za nás modlí. Boh nás neopúšťa. Boží služobník robí to, na čo je stvorený: sa modlí za nás každý jeden deň, bez výnimky. Či je kostol otvorený alebo zatvorený. Od zatvorenia kostolov neuplynul deň, kedy by sa kňaz za nás nemodlil. Bez ohľadu na to, kde sme a akí sme, a do ktorej skupiny sme sa zaradili v tejto rozdelenej spoločnosti. Kostol je síce zatvorený, ale nie je nefunkčný. Stále spája nebo so zemou. Je zatvorený pre ľudí, ale otvorený pre nebo. Prázdny a zároveň plný. Nič tam z farnosti nevchádza, ale veľmi veľa pre farnosť z tadiaľ vychádza. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovičovi škodí bohorovnosť. Kto sú víťazi a porazení rok po voľbách?

Víťazom v koalícii je podľa preferencií Sulík, inak boduje Pellegrini.

Dobré ráno

Dobré ráno: Barma krváca, armáda strieľa ľudí

Ako dopadol experiment s barmskou demokraciou.


Už ste čítali?